Vápencové sadrové mokré odsírenie spalín sa stalo najdôležitejším procesom odsírenia v čínskom energetickom priemysle, ktorý má charakteristiky stabilnej prevádzky a vysokej účinnosti odsírenia. Prevádzkové náklady odsírovacích systémov boli vždy problémom elektrární a iných energetických spoločností. Literatúra poukazuje na to, že investičné odpisy, surovinové náklady odsírovačov a prevádzkové náklady na elektrickú energiu tvoria viac ako 90 % prevádzkových nákladov, pričom prevádzkové náklady na elektrickú energiu tvoria viac ako 60 % prevádzkových nákladov odsírenia. Literatúra študovala náklady na odstránenie SO2 z uhlia s rôznym obsahom síry a poukázala na to, že primerané náklady na odsírenie spalín by mali byť zahrnuté do cien elektriny. V roku 2008 Národná rozvojová a reformná komisia a Štátna správa ochrany životného prostredia vydali „Nariadenia o cene elektriny a riadení prevádzky odsírovacích zariadení pre uhoľné energetické jednotky“ (Skúška), v ktorých sa poukázalo na to, že po inštalácii odsírovacích zariadení na nových (rozšírených) jednotkách sa spotreba elektrickej energie v sieti zvýši o 1. na kilowatthodinu na základe aktuálnej ceny elektrickej energie v sieti 5- centov politiky prirážky odsírenia.
Na príklade dvoch 300 MW blokov v tepelnej elektrárni vypočítajte prevádzkové náklady a celkový príjem z odsírenia v elektrárni a analyzujte jej ekonomické náklady.
1. Prevádzkové náklady na odsírenie
Prevádzkové náklady na odsírenie C zahŕňajú náklady na amortizáciu zariadenia, spotrebu prevádzkového materiálu, náklady na prevádzkovú spotrebu elektrickej energie, mzdové náklady, náklady na údržbu, náklady na stočné a iné výdavky.
1. Náklady na odpisy zariadenia
Investícia do systému FGD predstavuje 5 % až 15 % z celkovej investície elektrárne a investícia do systému FGD tejto elektrárne je 1 700 miliónov, čo predstavuje 11 % z celkových investícií elektrárne. továreň 7 %. Podľa konštrukčných požiadaviek je životnosť investičného majetku 30 rokov. Ročné náklady na odpis zariadenia C1 sa vypočítajú podľa vzorca (1) C1=W/n, kde W je investícia do systému FGD; N je životnosť dlhodobého majetku.
1.2 Spotreba prevádzkového materiálu
V prípade odsírovacích systémov sa spotreba prevádzkového materiálu C2 týka najmä nákladov na vápenec a vodu. Spotreba vápenca v závode v roku 2014 bola 57 339 09 t, pomer Ca/S je 1 11. Jednotková cena vápenca je 85 juanov/tona; Spotreba vody je 3 × 105 ton a jednotková cena vody je 1 6 juan/t. Vie vypočítať náklady na prevádzkový materiál.
1.3 Poplatok za prevádzkovú spotrebu elektrickej energie
Náklady na prevádzkovú spotrebu elektrickej energie C3 zahŕňajú najmä náklady na spotrebu elektrickej energie pomocného ventilátora prekonávajúceho odpor FGD, obehového čerpadla kalu, oxidačného ventilátora a iných čerpadiel a ventilátorov. Spotreba energie pri odsírení v továrni v roku 2014 bola 6 28 × 107 kW · h, čo predstavuje 1 48 %, s cenou elektrickej energie v sieti 0 377 juan/W · h. Je možné vypočítať prevádzkové náklady na spotrebu elektrickej energie odsírovacieho systému.
1.4 Náklady na prácu
Mzdové náklady C4 sa vzťahujú na ročné mzdové náklady na obsluhu odsírovacieho zariadenia. Odsírovací systém závodu je vybavený 20 obslužnými pracovníkmi, 4 administrátormi, 4 údržbárskymi a 2 čistiacimi pracovníkmi, spolu 30 osôb. Na základe priemerného ročného platu 100 000 juanov na osobu sú ročné mzdové náklady 3 milióny juanov.
1.5 Poplatok za údržbu
Poplatok za údržbu C5 sa vzťahuje na náklady na chemické a mechanické čistenie pri zablokovaní odsírovacej veže počas prevádzky odsírovacieho zariadenia. V roku 2014 z dôvodu rekonštrukcie a nesprávneho riadenia prevádzky odsírovacieho systému došlo k 2x zablokovaniu trysky odsírovacej veže a 2x k zablokovaniu telesa veže. Náklady na každé čistenie boli 1,5 milióna juanov, celkovo 6 miliónov juanov.
1.6 Poplatky za vypúšťanie znečisťujúcich látok
Poplatok za vypúšťanie C6 sa vzťahuje na poplatok za vypúšťanie, ktorý továreň platí vláde za vypúšťanie SO2 a odpadových vôd z odsírenia. V roku 2014 továreň zaplatila celkovo 3,1 milióna juanov na poplatkoch za stočné.
Zaobchádzanie so znečistením životného prostredia treťou stranou sa týka nového modelu, v ktorom spoločnosti vyrábajúce energiu poverujú spoločnosti poskytujúce environmentálne služby, aby vykonávali kontrolu znečistenia. Z vyššie uvedenej analýzy možno vidieť, že za predpokladu národnej politiky dotácií cien elektriny môžu opatrenia ako zníženie spotreby energie odsírovacieho systému a zlepšenie úrovne riadenia ďalej znižovať prevádzkové náklady odsírovacieho systému, a teda môžu dosiahnuť ziskovosť. Pre tepelné elektrárne je odsírovací systém nezávislý a komplexný systém a jeho bežná prevádzka má malý vplyv na hlavný projekt výroby energie. Preto tepelné elektrárne nepripisujú prevádzke odsírovacieho systému dostatočný význam; Medzitým odsírovacie zariadenia tepelných elektrární vo všeobecnosti navrhujú, ladia a renovujú spoločnosti environmentálneho inžinierstva, ktoré majú silnejšiu profesionalitu. To poskytuje možnosti rozvoja riadenia treťou stranou.
Model riadenia tretej strany má významné výhody v porovnaní s tradičnými modelmi kontroly znečistenia. Spoločnosti environmentálneho inžinierstva zvládli pokročilejšie technológie odstraňovania znečisťujúcich látok a majú silnejšiu profesionalitu, čo môže znížiť náklady na odstraňovanie znečisťujúcich látok; Spoločnosti environmentálneho inžinierstva môžu súčasne prevádzkovať niekoľko projektov odsírenia, čím sa podporuje rozvoj technológie odsírovania odbornejším smerom, čo vedie k technologickým inováciám a dohľadu nad oddeleniami ochrany životného prostredia; Zároveň to prispieva k rozvoju čínskeho priemyslu na ochranu životného prostredia.
Existujú však aj určité problémy s implementáciou správy tretích strán v našej krajine. Zákony a predpisy týkajúce sa riadenia treťou stranou ešte nie sú dokonalé; Implementácia správy treťou stranou v Číne čelí prekážkam z hľadiska prenosu zodpovednosti, zdaňovania, financovania, ekonomických rizík a technologických prekážok; Hoci je odsírovací systém nezávislý od hlavného projektu výroby elektriny, musí byť uvedený do prevádzky spolu s hlavným projektom výroby elektriny. Zlá prevádzka odsírovacieho systému môže viesť k zablokovaniu a ohrozeniu prevádzky celej elektrárne, čo bude tiež predstavovať prekážky pre riadenie tretích strán.
